Narodil som sa 28. septembra 1977 (45 rokov 5 mesiacov 28 dní 3 hodiny 35 minút 25 sekúnd) v Sobranciach ako poslušný chlapček. Hneď ako som otvoril svoje očičká uvidel som tento krásny svet. Po narodení som sa "presťahoval" do dedinky   Vyšné Remety  . Je to najkrajšia dedinka hadam na celom svete. Hneď za dedinou je prekrásny lesík CHKO Vihorlat s vrcholom nazvaným   Vihorlat  . Keď už spomínam krásy našho okolia nemôžem nespomenúť   Morské Oko  . Priezračná vodička v jazierku plnom rýb, oplatí sa ísť sa na ňu pozrieť.
     Hneď ako som konečne vyrástol, ocitol som sa v   MŠ Vyšné Remety   (1980-1982). Tu som strávil svoje prvé rôčky zamerané na vzdelanie.
     Oplatilo sa to, lebo r.1982 som nastúpil na   ZŠ vo Vyšnej Rybnici   (1982-1986). Všimnite si môj vek. Mal som len 5 rokov. Nakoľko som nebol spokojný so štyrmi rokmi ZŠ rozhodol som sa vyskúšať aj 5.-8. ročník ZŠ.
     Tá správna a samozrejme najbližšia vhodná škola bola   ZŠ Remetské Hámre  . Tu to bolo už o niečo ťažšie, hlavne tie nové predmety. Akoby to nestačilo, nastupil som kvôli zraneniu až niekoľko mesiacov neskôr. Toto oneskorenie mi príliš nepomohlo v hľadaní kamarátov, preto som sa stal samotárom.
     Samota sa so mnou vliekla aj na SŠ, lebo ako jediný z triedy som išiel na   Gymnázium   do Sobraniec. Jediné čo ma tešilo na Gymnáziu boli pekné dievčatá (viac som si rozumel s nimi ako s chalanmi) a hlavne matematika.
     Tento predmet sa mi veľmi zapáčil a chcel som po skončení Gymnázia nastúpiť na Prírodovedeckú Fakultu v Košiciach. Chvalabohu osud mi nešťastnou náhodou zariadil, že som sa nezúčastnil prijímacích pohovorov z dôvodu nemoci (to sa stáva keď človek chodí po lese v prezúvkach za 50Sk).
     Nakoniec som sa dostal na   FEI TU Košice   (Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej Univerzity v Košiciach) odbor Elektronika a telekomunikačná technika. Tu sa mi po piatich rokoch konečne podarilo vyštudovať. Zásluhu na tom majú hlavne mojí rodičia, ktorí mi okrem finančnej podpory hlavne verili, za čo som im veľmi vďačný. Po krásne prežitom detstve na internáte Jedlíková 9 som sa ocitol na úrade práce.
     Tu som sa veľmi dlho neohrial, lebo ma povolala vlasť a v januári 2001 som nastúpil na 9 mesačnú túru v armáde SR. Ako vysokoškolák som sa dostal k "fajkam" ako pisár, takže žiadne veľké buzerovanie a hlavne žiadne služby. Moja povinná základná vojenská služba skončila a zase ma čakal úrad práce.
     Ako osud zariadil, roku 2002 a to konkrétne v apríli som sa dostal do svojho prvého zamestnania. Mojím novým domovom sa stal Prešov. Tá šťastná spoločnosť čo ma získala sa volá   ELNEC s.r.o.   so sídlom: Jána Bottu 5, 08001   Prešov  . Nejaké fotečky ELNEC-u nájdete aj   tu .

A čo bude ďalej, tak to je ešte len vo hviezdach.