Narodil som sa 28. septembra 1977 (45 rokov 11 mesiacov 26 dní 5 hodín 51 minút 21 sekúnd) v Sobranciach ako poslušný chlapček. Hneď ako som otvoril
svoje očičká uvidel som tento krásny svet. Po narodení som sa "presťahoval" do dedinky
Vyšné Remety . Je to najkrajšia
dedinka hadam na celom svete. Hneď za dedinou je prekrásny lesík CHKO Vihorlat s vrcholom
nazvaným Vihorlat . Keď už spomínam
krásy našho okolia nemôžem nespomenúť Morské Oko .
Priezračná vodička v jazierku plnom rýb, oplatí sa ísť sa na ňu pozrieť.
Hneď ako som konečne vyrástol, ocitol som sa v MŠ Vyšné Remety (1980-1982). Tu som
strávil svoje prvé rôčky zamerané na vzdelanie.
Oplatilo sa to, lebo r.1982 som
nastúpil na ZŠ vo Vyšnej Rybnici (1982-1986). Všimnite si môj vek. Mal som len 5 rokov. Nakoľko som nebol spokojný
so štyrmi rokmi ZŠ rozhodol som sa vyskúšať aj 5.-8. ročník ZŠ.
Tá správna a samozrejme
najbližšia vhodná škola bola ZŠ Remetské Hámre . Tu to bolo už o niečo ťažšie, hlavne
tie nové predmety. Akoby to nestačilo, nastupil som kvôli zraneniu až niekoľko mesiacov
neskôr. Toto oneskorenie mi príliš nepomohlo v hľadaní kamarátov, preto som sa stal samotárom.
Samota sa so mnou vliekla aj na SŠ, lebo ako jediný z triedy som išiel na Gymnázium
do Sobraniec. Jediné čo ma tešilo na Gymnáziu boli pekné dievčatá (viac som si rozumel
s nimi ako s chalanmi) a hlavne matematika.
Tento predmet sa mi veľmi zapáčil
a chcel som po skončení Gymnázia nastúpiť na Prírodovedeckú Fakultu v Košiciach. Chvalabohu
osud mi nešťastnou náhodou zariadil, že som sa nezúčastnil prijímacích pohovorov z dôvodu
nemoci (to sa stáva keď človek chodí po lese v prezúvkach za 50Sk).
Nakoniec
som sa dostal na FEI TU Košice (Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej
Univerzity v Košiciach) odbor Elektronika a telekomunikačná technika. Tu sa mi po piatich
rokoch konečne podarilo vyštudovať. Zásluhu na tom majú hlavne mojí rodičia, ktorí mi
okrem finančnej podpory hlavne verili, za čo som im veľmi vďačný.
Po krásne prežitom
detstve na internáte Jedlíková 9 som sa ocitol na úrade práce.
Tu som sa veľmi dlho
neohrial, lebo ma povolala vlasť a v januári 2001 som nastúpil na 9 mesačnú túru
v armáde SR. Ako vysokoškolák som sa dostal k "fajkam" ako pisár, takže žiadne veľké
buzerovanie a hlavne žiadne služby. Moja povinná základná vojenská služba skončila a zase ma
čakal úrad práce.
Ako osud zariadil, roku 2002 a to konkrétne v apríli som
sa dostal do svojho prvého zamestnania. Mojím
novým domovom sa stal Prešov. Tá šťastná spoločnosť čo ma získala sa volá
ELNEC s.r.o. so sídlom: Jána Bottu 5, 08001
Prešov . Nejaké
fotečky ELNEC-u nájdete aj tu .
A čo bude ďalej, tak to je ešte len vo hviezdach.
|
|